Veµmi príjemná a uľitočná zimná zábava bola na dedine zabíjačka. Takmer kaľdí týľdeň z príbuzných niekto zabíjal, a na zabíjačku povolal celú rodinu. Zabíjačky sa ľacali, ked priąla mráz v decemberi, a trvali do februára. Jedna rodina cez zimu mala asi 8 - 10 zabíjačiek.

Takto sa pamätá na to môj starý otec:

''Z abíjačku naposon v sobotu drľali. Pjatok sa uľ veµmej richtuvali, clapja brúsili nvoľe. Aj do poljevki cesto v pjatok robili ľeni. Aj rejteąa na»ahali, len v sobotu ho napjekli. Aj deti »aľko čakali uľ, kedi bude ráno. Chlapja sa uľ ráno o pjatej schádzali na zábíjačku. Ponúkli ich s pálením. Kto najlepąie rozumel rozbera» sviňu, ten bol mäsjar. A potom opaµuvali sviňu. Posipali zo slamov a podpálili. Z dlhima papekmi naprávili slamu, ľebi sa vąade opálila sviňa. A potom poloľili na tragle a tam ju oąkrabali. A potom rozbierali sviňu. V pitvore robili ďalej ąecko. Pokrájali na mas» slaninu. ® eni poumívali bachori. Túto robotu na dvore robili. Richtuval sa fruątik: uąkvarili krv. Starąje ľeni obed varili.

Na poludnja jedli:

kislú poljevku,
čjernú pečenku,
pili víno.