V našej dedine, ako sme to už videli, bývajú potomkovia presťahovaných Slovákov z HORNIAKOV. Teraz sa cítia Maďarmi, ale kde ešte žijú starí rodičia, tam sa ešte hovorí tak -ako po slovensky.

Pred provou svetovou vojnou niektoré predmety sa vyučovali len po slovensky. Nemáme presné údaje o tom, ale myslím si, že biblické príbehy, ekonomia, zemepis, prírodopis, dejiny náboženstva sa mohli učiť po slovensky.

Maďarské vyučovanie sa začalo v r. 1840, odvtedy sa už prejavili aj maďarizačné tendencie. Hovoriť po maďarsky to znamenalo, hovoríť po pánsky. Teda od r. 1940 čistá slovenská škola už neexistovala v DUNAEGYHÁZE. V ére Horthyho zlikvidovali u nás slovenské hodiny, ba či viac, deti aj v prestávkach len po maďarsky sa mohli zhovárať. Po oslobodení prvý raz v marci r 1946 mali deti právo učiť sa v materinskom jazyku, v slovenčine. Hoci 75% deti bolo ešte slovenské, a predsa sa hlásili za Maďara všetci, a nie za národnostných. Teda deti ( rodičia) nepodporovali slovenské vyučovanie.

V r. 1948 v škole žiaci zase mali možnosť PRIHLÁSIŤ SA SLOVENČINU. Keby bolo dosť prihlásených, v sptembri by sa mohla otvárať brána slovenskej školy. Ale neprihlásil sa NIKTO. Príčinou toho je, že práve vtedy sa odohrávala výmena obyvateľstva, v rámci ktorej z našej dediny odišlo na SLOVENSKU ( NA NESVADY) 12 rodín.