V jarnom cykle veľký význam malo obdobie pôstu, ktorý sa začínal škaredou stredou. Podľa starého zvyku, v posledný fašiangový deň, večer o 10 alebo 11 hodine sa rozozvučali zvony, oznamujúc začiatok veľkého pôstu. Na škraredú stredu ženy umyli nádoby, ktoré im zostli ešte neumyté z Fašiangov, a od tej chvíle až po Veľkú noc mastné jedlá nejedli.
Pred nadovšetkým pozrime kaledár, ako nasledujú najvýznamnejšie dní, ako treba určiť ich čas.
Nedeľa Veľkej noci je prvá nedela po prvom splne mesiaci - po jarnej rovnodennosti ( 21 marca). No keď už to máme, poďme ďalej! Posledná nedľa Fašiangov je 7. nedel'a pred Veľkou nocou. Nanasledujúci týžden v stredu je Skaredá streda.
Prvá nedeľa pred Veľkou nocou je Kvetná nedeľa.
Na Kvetnú nedeľu posvatili v kostole bahniatka. Posvätene haluze postavili ľudia do okna, aby neboli v dome blchy. Inak tento sviatok nariadil cirkev, lebo Pán Kristus v nedeľu pred Veľkou nocou išiel do Jeružalemu na somáre do kostola. Ľudia pred ním prestrieli na zem svoje šaty, a sypali palmové vetvy. Z toho sa pochádza teda posvätenie "haluzov". Zeleny štrvtok je posledný štvrtok pred Veľkou nocou. Na katolických krajoch na ten Deň sa už necengalo, a začalo sa rapkať. Rapkať chodili vždy miništrani, ktorí sa vopred medzi sebou dohodli, kto bude v ktorej ulici chodiť. Rapkávali vždy v čase zvonenia.
Od štvrku už nikto nepracoval na poliach, každý sa zdržiaval doma. Na Veľký piatok sa ani okolo domu napracovalo. Najväčšia práca bola farbenie vacej. Samozrejme mladšie len pozorovali tú prácú, lebo to potrebuje veľkú šikovnosť. Bolo to zvykom, že na Veľký piatok "diovke" keď rano vstali, vybehi na ulicu pod vřbou sa česať,aby mali dlhé vlasy. Alebo každe sa umývala už skoro ráno vo vode zo studne, a vraj zato aby boli pekné po celý rok. |
