Svadba bola najväčšia udalosť v živote roľníkov. Na táto sa zhovorili pred týždňami a za veľa rokov spomínali. Vtedy každý bol veselý a šťastný. Ešte aj dnes mnoho sme zachovali zo svadobných zvykov. Hovorí o tomto moja mamička, keď ešte aj ona bola malá.
''V našej dedine svadbi boli v októbri a novembri. Veľkvo richtuvanie bolo u mladího zaťa, aj u mladej neveste. Zváci volali národ z edním tížkom skvor, ako bola svadba. Zváci dvaja boli aj neveste, aj mladimu zaťu. Zváci mali čjernie šati, bjelu košelu, cjerní klobúk. Na klobúke šnúrka a pjerko. V ruki mali palicu , na palici ručník. Zvaci mladiho zaťu takto pítali od mladej naveste: rúčník, šnúrke, pjerko. Družice do veľkôho košíka zbjerali v dedine tanjeri, viličke , ližice, nožičke, pohári miske od rodine. Chapja robili šjator , nosili lavice, stoli aj kotle v čom varili. Bližna rodina celí tíždeň sa richtuvala na šjator, nosili lavice, stoli, aj kotle v čom varili. Blížna rodina celí tíždeň sa richtuvala na svadbu, pjekli sütemíňa, kuglófi, makoví, orechoví, prázní koláč, aj rejteša. Pred svadbov edním tíždňom robili cesto, čo do mesovej poljevki dali. Toto cesta sa volalo brdovník. Pjatok večer mladá nevesta a mladí zať sa už nemohli stretnúť."
No potom prišiel veľký deň: sobota. Takto pokračuje v rozhovore Estera Vanová, teraz 78 ročná žena:
''Rodina v sobotu ráno na ôsmu povolal hosti na svadbu. Páleninu im ponúkali, sadli si gu stolu a fruštikovali birčsi perkelt. Potom koláča a kugló fa jedli. Dopolunja sa meškali, tancuvali. Potom všetci tajšli vipítať mladú nevestu. Po ceste spjevali, mladí zať teraz ešte vjedov svoju sestru, ag nimav, todi blížnu rodinu. Kedi už tam boli u mladej neveste, tej rodina volala ich, žebi išli tanu sadnúť gu stolu a jedli friškvo koláča, pili víno. Potom starejšik vipítal mladú nevestu. Žartuvali sa edom chlap, alebo stará žena sa objelka za nevestu, žebi sa každí smav. Potom prišla druhá mladá nevesta. Starejšik odberal od mamički nevestu, od apkova, od bratov, od susedov. |
