"Mnohí z naąích hovoria: Treba ich (Maďarov, Nemcov), zniči». Ja nie som taký ( ?) radikálny. Jedna veµmoc to môľe urobi», ale my (Československo) nie. Preto ja chcem naąu politiku prispôsobi» k vaąím"
Eduard Beneą 1943
Uľ v II. svetovej vojne sa sformuvalo predstava českých politikov ľijúcich v emigrácii o Československej národnej ątátu, do ktorého sa napatrili národností. Ani faąistickí Nemcí, ani sovinistickí Maďari. Splnilo sa dávny sen, keď v I-om programe Československéhu ątátu ( 5. apríla, 1945), ktorý najprv vyhlásili v Koąiciach, zbavili Maďarov ( okrem aktívnych antifaąistov) o občanstvá, zakázali maďarské noviny, uvolnili zo zamesnania úradníkov maďarského národnosti. Maďarov ľijúcich v ČSS vyhlásili vojnovými zločincami.
Podµa podpisu výmeny obyvateµstva (27. febr. 1946) priąli aj k nám slovenskí agitátori.
"Či to bolo jar alebo leto, na to sa uľ nepamätám. Mal som okolo 15 rokov. Priąli do
dediny veµké vojenské autá a zastali tam, kde je teraz sluzobný byt náąho policajta. Ako to uľ býva v dedine, ihneď boli tam µudia.
Vystúpili z autá takzvaní agitátori a hovorili: Poďte, µudia, volá vás ma», volá vás matica... Sµubili nám na Slovensku veµký dom a majetok, vraveli, ľe tam je veµmi dobrá zem. A to sme stokrát počuli: Váą domov je na Slovensku. No, a keď uľ nemali čo sµubi», tak zaspievali Slovenské µudové priesne. Tam sme počuli tú pieseň, ľe Pod Koąickom moste
fialóčka kvitne,.a eąte iné piesne. |
