Dnes uľ v dedine viac sú pris»ahovalci s maďarským jazykom. V následku tohto v dedine je mohutná maďarizácia, celkom slovenskú reč uľ ani nepočujeme. Reč je dvojjazyčná, priblíľne 40 percentne zmieąajú maďarské a slovenské slová, k mnohým maďarsým slovám kladajú slovenské koncovky. Mnoho slov uľ aj nepoznajú po slovensky - alebo zabudli, alebo v tom čase eąte nepouľívali to -, ale eąte mnoho slov poznajú a predsa hovoria po maďarsky. Príčinou bilingvizmu je medzi iným aj to,ľe na okolí naąej dediny sú len maďarské obce. Preto naąa slovná zásoba nemohla sa vyvíja» a roząirova», nevedala nasledova» po rozvíjaní techniky a spoločnosti.
Mnoho slov dostalo sa von zo slovného pouľívania, kedľe aj vec čo označovala, aj tú uľ nepouľívali. Ďaląou príčinou môľeme spomenú», ľe aj obyvatelia susedej obci posmievali obyvateµov dediny za slovenský jazyk, nazývali ich: " büdös tót" alebo len "tót".
Dnes v naąej dedine vyučuje sa slovenský jazyk ako povinný jazyk pre kaľdého ľiaka.
V roku 1985 sa zariadlo slovenské národné múzeum, kde sme zozbierali ąaty, nádoby, pracovné nástroje. Múzeum vďačne a pyąne ukazujeme kaľdému, kto príde do naąej obµúbenej dediny. |