Dunaegyhá za leľí na brehu Dunaja, na Soltskej níľine. Okolité dediny Apostag, Solt, Dunaföldvár. Vąetky sú maďarské .

Prvé , dosiaµ známe písomné záznamy o obci siahajú do r. 1217. Dedina mala vtedy meno Tolvoy, to je isté, ľe aj predtým bývali tu µudia.

Maličkú dedinu Tolvoy, obývali vtedy maďarský občania. To ľe z čoho pochádza meno Tolvoy, to 100 percentne nevieme, nie je isté ani to, dokedy ľila dedina pod týmto menom, ale v r. 1560 je uľ vedená pod menom Egyházi.

Egyházi - vo vysvetlení zemepisoných mien znamená - dedina má kostol. A keď dedina patrila k vesprémskému biskupovi, bola podµa viery katolická.

Turecké boje neobiąli ani túto dedinku. V r. 1686 je uľ naznamenaná medzi opustenými dedinami.

®ivot obyvateµov sa zlepąil len v rokoch 1700. V roku 1702 ju obývalo 12 rodín. Vtedy sa začala kolonizácia.

Správy z konca 17. storočia hovoria najprv o ľalostnom stave územia medzi Dunajom a Tisou. Krajinu pokrývali nekonečné jazerá, veµké stojace vody, ktoré v lete síce vyschli, ale po kaľdom daľdi sa znova naplnili. Od Baje po Sombor sa rozprestieral obrovský močiar.

Na¶a dedinka, Dunaegyháza (vtedy Egyházi), leľala na ostrove. V horúcich ročných obdobiach sa veµká čas» vody vyparila a bujná trváva pokryla pôdu. Ale v obdobiach sucha vyschnutá zem nadobudla podobu púąte.

V dôsledku striedania sa príliąnej vlhkosti a sucha, nebolo dos» pitnej vody, ani stromov. Je pochopiteµné, ľe na takom území, za takýchto poveternostných podmienok ľilo málo obyvateµov.